Kozorožec ( 22.12 – 20.1 )

Predstavte si, že patríte medzi tých šťastlivcov, ku ktorým bol ich vlastný krk v detstve milosrdný a vzpriamil sa tak ako sa mal. Nejasajte! Vo vašom živote je toľko možností ako dosiahnuť jeho „pokazenie“. Stačí nejaký čas a opakovane sedieť, uprene hľadieť na obrazovku počítača. U dospelého (na rozdiel od dojčaťa) je ťažisko hlavy viac vpredu, čo znamená už za normálnych okolností väčší nápor na krátke extenzory hlavy. Prirátajte k tomu statické zaťaženie pri televízore a PC a na svete je cervikokraniálny syndróm. Bolesti hlavy s nepríjemným napätím v krku, početnými tlakovými bodmi vo svaloch a dokonca poruchami rovnováhy. Neposkytli ste totiž úbohým vystieračom možnosť relaxácie a doplnenia živín. A oni sa vám takto odvďačili. Aké jednoduché!

A čo tak skalenový syndróm? Za normálnych okolností je úlohou týchto svalov ohýbať krk dopredu. Lenže pri zvýraznenej lordóze krčnej chrbtice sa naopak stávajú vystieračmi, menia svoju dĺžku a paradoxne prispievajú k ešte väčšej poruche statiky a predsunutiu hlavy. Bludný kruh sa uzatvára. Nehovoriac o blízkosti veľmi citlivých štruktúr (ciev a nervov), ktoré môžu mechanicky utláčať. Z nevinnej funkčnej zmeny sa pri troche snahy môžete dopracovať až k chirurgickému riešeniu alebo žeby ste to s odbornou pomocou zvládli ešte predtým okrem iného i zmenou životného štýlu?

A aby ten výpočet nebol neúplný, môžete si vyrobiť i asymetriu. Stačí umiestniť monitor na jednu stranu a natočiť k nemu iba hlavu s krkom, prípadne nosiť tašku len na jednom ramene, prípadne sa venovať jednostranným aktivitám. Verím, že sebazničujúca kreativita nemá hraníc, pri zisťovaní anamnézy určite prekvapíte niečím originálnym. Výsledok? Bolesti hlavy situované prevažne na tej istej strane, napätie v krku a/alebo poruchy prehĺtania. Nehovoriac o atypickom postavení hlavy, ktoré si vôbec neuvedomujete. Asymetria sa stala súčasťou imidžu.

Čo je spoločným menovateľom vyššie popísaných zmien v krčnej oblasti? Určite jednostranná záťaž, bez dynamiky, chaos vo svalovom systéme, ktorý sa postupne stáva novým pohybovým programom a vaše telo, i keď sa na začiatku čuduje, postupne sa úplne podvolí a nastaví na „vylepšený“ model držania hlavy. Po určitom čase sa ale kompenzačné mechanizmy vyčerpajú a k slovu prichádza alarmujúci moment – bolesť. Ak i ten riešite jeho odstrihnutým (užitím analgetík), budete ďalej odčerpávať z nie bezodného mešteka zdravotných poisťovní. Pritom by stačilo tak málo. Umožniť mysli a telu žiť v symbióze, vnímať a správne vyhodnotiť varovné signály a nestrkať hlavu do piesku pri dobre mienených slovách o potrebe dynamickej aktivity. Už oddávna sa umelci snažili oživiť kameň zachytením jedinečnosti a ladnosti ľudského pohybu. Odkiaľ budú získavať inšpiráciu, keď sa bežné a prirodzené stane výnimkou, ešte i to nedokonalou?