Kozorožec ( 22.12 – 20.1 )

Všimli ste si hrdé držanie hlavy kozorožca? Nepomer tvárovej a mysliacej časti sa postupne vyrovnáva a v dospelosti prevažuje krásna a občas nebezpečná ozdoba. Vďaka čomu sa táto dominanta bájneho zvieraťa drží v priestore a pohybuje nebudeme momentálne riešiť. Pozrieme sa radšej, akým prirodzeným „zázrakom“ si dojča postupne zdvihne a udrží až tretinu svojho tela nad podložkou. A čo je dôležitejšie, ako sa do vývoja a funkcie musia zapojiť krčné svaly, aby sme sa vo svojej praxi tak často nemuseli stretávať s čoraz mladšími jedincami ponosujúcimi sa na nepríjemné pocity až bolesti v oblasti hlavy a krčnej chrbtice.

V popôrodnom období, kedy je pohybový systém vystavený plnému vplyvu zemskej príťažlivosti, sa vyvíjajú vzpriamovacie a pohybové funkcie a prispôsobujú sa jej pôsobeniu. Tak vznikajú programy (pohybové chovanie) vytvárajúce sa na podklade geneticky zakódovaných vzorov.

Keďže je u dojčaťa ťažisko hlavy posunuté dozadu, predpokladom pre extenziu (vzpriamenie) krčnej chrbtice je funkcia prednej svaloviny krku, ku ktorej patrí m.longus colli a m.longus capitis. Tieto svaly vyrovnajú hyperlordózu krčnej chrbtice do stredného postavenia. K protihráčom, ktorí by ale nemali byť v prevahe (práve naopak) patria mm. semispinales cervicis et capitis, a tie tvoria šikmý systém vlastného svalstva chrbtice. Ďalej sem patria m.splenius cervicis et capitis. Disponujú i rotačnou funkciou, takže sa zúčastňujú otočenia hlavy. U zdravého dieťaťa je to už po 6. týždni, a to bez zbytočného záklonu hlavy.

Do konca 3. mesiaca pokročí vývoj chrbtice až do medzilopatkovej oblasti, čo znamená, že malé stvorenie udrží hlavičku v predozadnej rovine, zrakovo ovládne priestor v rozmedzí 180°, a čo je najdôležitejšie, bez nutných sprievodných pohybov pliec a trupu. Je logické, že vývoj v krčnej oblasti neprebieha izolovane a spolu so vzpriamovaním hlavičky sa mení ťažisko a držanie celého tela.

Čo by sme nemali prehliadnuť, ak nám záleží na vyváženom držaní hlavy i v dospelosti?

• Vývojovú asymetriu – dieťa po 3. mesiaci nie je schopné udržať hlavu v predozadnej rovine
• Nadmerný záklon ( mamičky, ale i niektorí kolegovia sa mylne domnievajú, že v tomto prípade dieťa „krásne a vysoko“ dvíha hlavičku)
• Neschopnosť zdvihnúť hlavu – napriek motivácii a snahe dieťaťa

A ak si už niečo všimnete, nemožno nespomenúť časové hľadisko. Dieťa je totiž úžasne kreatívne a akýkoľvek hendikep dokáže nahradiť menej dokonalým pohybovým vzorom. Prečo teda neusmerniť vývoj, ak sa dá, prečo skrývať nedostatky v diagnostike za „varianty normy“…