Ryby ( 20.2 – 20.3 )
Môcť tak dýchať ako ryby, povzdychnú si niektorí z nás, ktorých fascinuje podmorský svet a radi by ho obdivovali bez časového obmedzenia a nepohodlnej záťaže na chrbte, vďaka ktorej vo vodnom prostredí dýchame.

Vráťme sa na začiatok nášho „ja“ a pozrime sa, akými vývojovými obdobiami prechádza dýchací systém človeka a či sa niečím neponáša na ten studenokrvný. Nenarodené dieťa síce „pláva“ v tekutom prostredí matkinho lona, ale o kyslík sa starať nemusí. Na to má predsa mamu s jej blahodarnou červenou tekutinou, ktorá pravidelne prináša všetko, čo potrebuje. Napriek tomu vyvíjajúci sa hrudný kôš nezaháľa a už od 14. týždňa si nacvičuje dýchacie pohyby. Pripomínajú paradoxné dýchanie, pri ktorom poklesne hrudná stena o pár milimetrov a bruško sa mierne vyklenie. Sú výsledkom aktivity mozgového kmeňa a ich početnosť a pravidelnosť závisí od viacerých faktorov. Obsahu kyslíka a kysličníka uhličitého v krvi, glykémie, ale aj – a to je veľmi dôležité – od prítomnosti rôznych farmák, cudzorodých látok a alkoholu, hlavne pri akútnom požití. Maminy – fajčiarky, ktoré sa rozhodnú nevzdať sa svojho zlozvyku, znížia prietok krvi v pupočníku a pripravia svojho potomka o drahocenný kyslík. Ba čo viac, negatívne ovplyvnia i jeho dýchacie pohyby. Oslabí sa tým aj aktivita zrejúceho srdiečka. Pľúca sa nestihnú dostatočne pripraviť na prvý dych a ďalšiu celoživotnú výmenu plynov.

Okamih narodenia znamená prvý kontakt s okolitým prostredím a tzv. žabie dýchanie. Nepotrebná tekutina z úst a nošteka sa prehltne a po stlačení hrudníka v pôrodných cestách uvoľní cestu kyslíku i z pľúc. Tie sa po narodení opäť rozvinú, ale s mokrým obsahom sa už rozlúčia a prvým dychom nasajú vzduch. Dýchacie cesty postupne rastú, do 8. roku skôr do dĺžky a počet pľúcnych mechúrikov sa znásobuje.

V ďalšom období sa ich počet nemení a len sa zväčšujú. Dominantným dýchacím svalom u detí je bránica. U novorodenca je jej vrchol vyššie, ale táto výhoda je eliminovaná mäkším a poddajným hrudníkom a slabšie pracujúcimi medzirebrovými svalmi. Mimino sa teda natrápi so svojím dýchaním! Navyše jeho dýchacie svaly obsahujú až 80% vlákien II. typu, ktoré sú málo odolné proti únave. Pre porovnanie my dospelí ich máme len 30%. Novorodenec teda dýcha do bruška, ale postupne dozrieva jeho axiálny aparát (chrbtica) aj svalový systém a dýchanie sa mení. Polročné dieťa urobí heroický kúsok. V polohe na chrbte tak spevní brušnú stenu a zmení postavenie panvy, že až tretinu svojej váhy, teda zdvihnuté nohy, udrží nad podložkou. Pevná brušná stena zbrzdí rozvinutie bránice a stĺp chrbtice sa stane oporou pre m. serratus anterior, ktorý za pomoci interkostálnych svalov spôsobí motýlie rozvinutie hrudníka. S nerozdýchanou a plochou hrudnou stenou s viac či menej vyjadrenou Harrisonovou ryhou a promimenciou dolných rebrových oblúkov sa dnes nestretávame len pri metabolických ochoreniach skeletu, ale i poruchách vzpriamovania.  Stiahnutie hrudníka sa fixuje pozdĺž úponov bránice, pretože jej nedostatočná funkcia nemôže zabezpečiť bočné roztvorenie hrudníka. Ako sa takéto nedostatky premietnu do dospelosti, o stereotype a spôsoboch dýchania nabudúce.