17 okt 2016
17 októbra, 2016

Váhavá rovnováha

V znameni zverokruhu

Váhy (23.09.-22.10.)
Od viac či menej vyvážených trojuholníkov sme sa dostali do vzpriameného stoja, ktorým sa pýšime ako jeden z mála živočíšnych druhov. Je to labilná poloha. Vyvážené ťažisko sa dvíha z výšky driekovej chrbtice do stredu opornej bázy. Občas zaváha a premietne sa k jej okraju. Je po rovnováhe. Oči spozornejú zmobilizujú sa zálohy posturálnych svalov. Telo zakolíše, ale nespadne.

Prečo je to tak? Vďaka spolupráci. Udržiavanie dvojnohého stoja je veľmi zložitý proces, ktorý si väčšinou ani neuvedomujeme. Je doménou podkôrových častí riadiaceho centra, hlavne najstaršieho mozočkového červa. Navigačný systém je stále bombardovaný informáciami. Pešiaci sú veľmi aktívni. Proprioceptory súťažia s povrchovými kamarátmi z kože, neviditeľnými prieskumníkmi z vnútorných orgánov. Bdelý je i ostrý zrak a v hanbe neostáva ani ušná skupina zavinutého slimáka. Mozoček usilovne triedi a vyberá prichádzajúce správy, občas čosi skonzultuje s veľkým šéfom (má totiž lepšiu pamäť) a vydá pokyny. Najskôr sa do boja zapoja hlboké trupové šíky, ktoré sú podporované vnútornými jednotkami lýtkových svalov a húževnatými dobrovoľníkmi z oblasti nôh. Ak nestačia, na pomoc prídu povrchové čaty predkolení. Hrajú svojimi šľachami tak zaujímavo, že po chvíli sa pridá i väčšia stehenná skupina. Povrchový trup nezaostáva a zrazu znie celý orchester ľudského tela. Je to úžasná kontrolovaná súhra v dokonalej rovnováhe. Ale nevydrží dlho. Navyše je veľmi neekonomické živiť a vydržiavať si takéto veľké stabilizujúce teleso.

Čo robiť, aby bola naša typická štartovacia poloha najmenej namáhavá?

Najlepšie je začať čo najskôr. Ešte v rannom veku. Doprajte vašim ratolestiam radosť zo zdolávania rôznych prekážok. Hojdačky, preliezačky, laná, zakliate zámky s pohybujúcimi sa podlahami, schodíkmi, šikmými komnatami. To je len zlomok možností. Stačí zapojiť fantáziu. Veľký šéf s navigačným systémom bude mať dostatok mentálnej potravy a odmení sa vytrénovanými rovnovážnymi mechanizmami. Už trojročné dieťa by sa malo bez ťažkostí zahrať na desaťsekundového bociana, ktorý má šikovnú a stabilnú jednu aj druhú nohu. Nebojte sa o vaše odvážne deti. Váhavé stvorenia si totiž málokto váži.

A čo vy dospelí? Ako ste na tom s rovnováhou? Postavte sa na jednu nohu pred zrkadlo. Čo vidíte? Ako sa správa vaša svalová armáda? Rovnovážne sily fungujú a telo drží vzpriamenú polohu a vy ste ani nepostrehli, že sa opierate len o polovicu bázy? Prípadne strácate pôdu pod nohami a v snahe udržať sa na úrovni svojej výšky šermujete rukami? Hľadáte povestnú slamku topiaceho sa. Neklesajte na duchu. V každom veku je možné čo-to napraviť. Zverte sa do rúk odborníka. Zistí, ako spolupracuje riadiaci tím s výkonnými pešiakmi a kde je roztrhnutý článok rovnovážnej reťaze. Začne sa proces učenia. Buduje sa nový program, ktorý nahradí starý nefunkčný. Že to nie je jednoduché? No samozrejme. Lenže prijať takúto výzvu sa oplatí. Dožívame sa stále vyššieho veku. Ako kvalitný bude čas šedín, našich vnúčat a zrelých vín je na každom z nás. Váhavé “Váhy” neváhajte a začnite hneď!

Autor článku


detská a rehabilitačná lekárka