Blíženci ( 22.5 – 21.6 )
Blíženci sú ako jeden a predsa dvaja, synergia i antagonizmus, blízkosť i vzdialenosť, priblíženie v ťahu. Aj ideálna motorická ontogenéza sa začína v zdanlivom chaose. Orientácia a zžívanie sa s prostredím je pre malé stvorenie zo začiatku veľkým problémom, ktorého riešenie prenechá nezrelá riadiaca jednotka nižším etážam, avšak tie ešte nepociťujú potrebu spolupráce a hurá systémom hýbu drobným telíčkom, ako sa dá.

Ako prvá sa spamätá chrbtica, postupne sa stáva oporným magnetom a svojou príťažlivosťou upúta nezbedné svaly až natoľko, že vytvoria blíženecké páry a naučia sa ťahať za jeden koniec, aby v inej chvíli opäť ukázali svoju protichodnú aktivitu. Zaujímavá je mohutná trupová skupina, a tá zo začiatku vo svojej izolácii udržiava nevýhodné roztrojenie oporných bodov a bráni vzpriamovaniu. V každej bunke tela, ktorá má čosi spoločné s pohybom, je však zakódovaná vertikála, typický človečí stoj a chôdza. K nim ako k vzdialenej méte sa blížia i snahy mohutného svalového jánošíkovského opasku, ktorý najskôr primontuje panvu k podložke. Umúdria sa totiž chrbtové svaly, zľavia zo svojho prehnaného úsilia a dovolia svojmu blíženeckému náprotivku potiahnuť lonovú kosť k novému a jedinému ťažisku medzi lopatkami. Potom sa už ruka v ruke v chvíľkovej synergii tešia novej skúsenosti a s hrdosťou im vlastnou sledujú, ako prispeli k voľnému pohybu rúk a nôh, ktoré ohmatávajú časti okolitého sveta a vôbec im neprekáža, že o pár mesiacov sa ich cesty natrvalo rozídu a nohy získajú novú a doživotnú skúsenosť.

Ako to však už v živote býva, nič netrvá večne a synergia je opäť vystriedaná antagonizmom, keď brušné svaly zachytia záujem drobného stvorenia po čomsi novom a neprebádanom vedľa na podložke. Jedna časť šikmých jedincov sa silovo prejaví a potiahne panvu na svoju stranu. Nohy stratia vyrovnanú pozíciu a prispejú ku komplikovanej zmene polohy na bruško. Je to začiatok novej éry a počas nej človieča prejde zdĺhavou cestou plazenia, lezenia a prekonávania prekážok v horizontále, aby sa jedného dňa postavilo na vlastné vratké nohy a umiestnilo ťažisko vysoko nad podložku. Ako sa bude meniť blíženecký vzťah opaskových svalov v tomto na pohyb bohatom období? Synergistami sú už málokedy. Väčšinou len na zlomok sekundy, keď sa drobné stvorenie v polohe na štyroch zastaví, aby po bleskovom spracovaní nového podnetu opäť zmenilo pôsobisko. No ich blízkosť a spolupráca sú neuveriteľné a vďaka tomu malý lezúň nemá konkurenciu v svižnosti a obratnosti a my dospelí s obdivom sledujeme, s akou vytrvalosťou neúnavne spoznáva detaily, na ktoré my už dávno nehľadíme a už dávno nás nemôžu naplniť nefalšovanou detskou radosťou.

Motivácia ženie dieťa ďalej a po dlhšom čase odovzdá žezlo chrbtovej časti trupu. Štyri mohutné brušné svaly totiž potrebujú čas, aby sa vyrovnali s novou skúsenosťou. Vo vertikále sa totiž prestanú pozerať na podložku a začínajú sa orientovať v priestore. Zdravá chrbtica je benevolentná len do tretieho roku života a potom sa už rozhľadené brušné svaly stávajú opäť neoddeliteľnou súčasťou širokého opasku a ruka v ruke so svojimi chrbtovými bratmi putujú v blíženeckej synergii ďalej. Dokedy? O tom inokedy…