Strelec ( 23.11 – 21.12 )
23. novembra nastupuje strelec na kráľovský stolec znamení a bez problémov natiahne pažu, preberie žezlo a ani vo sne by mu nenapadlo, že práve urobil dokonalý, vyvážený a pomerne zložitý pohyb v ramene. Vyberme sa dlhou ročnou cestou a obdivujme dozrievanie streleckého pleca, piatich prstov ruky a šiestej dlane zblízka.

Začneme momentom, kedy malý strelec uzrel svetlo nášho sveta. Leží temer bezmocne na brušku a rúčka položená na pästičke pozerá zdola na “ucho hrnca”. Ohnutý lakeť trčí do výšky lebo trojhlavý vystierač ramena len ťažko hľadá správny smer záberu. Rozhodne sa pre plece, tam cíti akú-takú oporu. Detské pliecko tým stlačí dolu, malý prsný sval ho pridrží pri hlave. Ruka vhodná akurát na navlečenie ihly a nie na streľbu.

V priebehu prvých 3 mesiacov sa dvaja temer menovci – biceps a triceps – už skamarátia a svorne ruka v ruke priložia lakeť k podložke. Plece až poskočí od radosti. Zrazu je voľné. Teraz už môže vzhliadnuť k horizontu a dopredu. Na pomoc prichádza lopatkový deväťzubec, zapichne sa do rebier a ukotví kostený trojuholník ku chrbtu. Dômyselný kladkostroj, na konci ktorého drieme ešte nerozvinutá ruka dieťatka. Prišiel čas ju zobudiť. Hračka v zornom poli, to je ono. Najprv len neisto tápe, kmitá sem a tam vo vzduchu sledovaná zvedavým párom očiek. Tie zaznamenajú každý pokus a informácia letí nervovými dráhami k  najvyššiemu šéfovi. Ten velí : Nevzdávať to! Vytrvalá snaha je napokon korunovaná úspechom. Hračka je v hrsti. Nie však nadlho. Vypadne z nemohúcej rúčky. Aktívne fungujú totiž len dva posledné prsty – prstenník a malíček.

Musia prejsť ďalšie dva mesiace, kým je paža schopná navštíviť svoju protiľahlú kolegyňu a dokonca zavrtieť predlaktím. Aj ruka už vyzerá inak. Pýši sa vzpriameným zápästím, rozvinutými lúčmi a hrkálka nepredstavuje žiaden problém.

Pre polročného strelca sa dlane stávajú dokonalou oporou. Dokonca sú o trochu neskôr pripravené aktívne pomáhať v tak zložitom krokovom cykle ako je lezenie. Striedanie štyroch fáz je len dočasné, ruky majú totiž vyššie ambície. V každom prípade táto skúsenosť posilní rameno, ktorého kĺb sa obalí obručou harmonicky fungujúcich svalov.

Základy sa vybudovali. Teraz prichádzajú na rad poschodia, nadstavby, jemné funkcie prstov, ktoré rozozvučia akékoľvek struny. Tie, čo lahodia uchu, ale i tie, čo nasmerujú šíp. Dokonca rozkmitajú miniatúrne strunky nervových buniek, aby sa zrodilo slovo a zachovalo pre generácie strelcových nasledovníkov. Roky učenia, opakovania, cibrenia svalovej súhry. A výsledok? Vlastnoručné písmo, jedinečný prejav individuality každého z nás. Tak ako muška strelca.

Autor článku
Avatar


detská a rehabilitačná lekárka