PANNA (23.08.-22.09.)
Panva a panvové dno. Spoločná i odlišná časť tela, vďaka ktorej je panna iná ako iné. Ak by panva ostala novonarodeným púčikom a nerozvinula sa do nádherného tvaru a držania, sotva by bola inšpiráciou pre umenie, lákadlom pre silnejšiu polovicu človečenstva a prozaicky povedané ťažko by plnila funkciu pletenca tak dominantného pre chôdzu, držanie tela a podávanie správnych informácií do riadiacej veže.

Novonarodenému malému stvoreniu dosť komplikuje život. Je naklonená dopredu, labilná, takže v polohe na brušku vtlačí tváričku dieťatka k podložke a drobec len bezmocne leží so zdvihnutou riťkou. Na chrbte to tiež nie je žiadna výhra. Spoľahnúť sa na ňu nedá, a tak sa telíčko kolíše zo strany na stranu, až kým na chvíľu nepodajú pomocnú ruku päty, prípadne neskončí v bezpečnom náručí maminy.

Ale už od malička je človek zvedavý, pozerať sa na podložku nie je jeho hlavným cieľom, takže panve neostane nič iné, len poslúchnuť, klesnúť a začať plniť úlohu opornej bázy. Nie je v tom sama. Zrejúci mohutní svaloví brušní kamaráti sa do nej zaprú a vytiahnu jej prednú časť – lonovú kosť – nahor, aby sa vzadu o krížovú kosť mohla pohodlne oprieť. Nohy nadšene privítajú túto zmenu a u polročného dojčaťa sa na chvíľu môžu pozrieť na svet z výšky. Skutočne iba na niekoľko chvíľ. Pretože potom ich už čaká celoživotná púť a pevný zväzok s povrchom našej matky Zeme.

Ale čo sa to deje? Prešlo zopár mesiacov a panva sa opäť začala dvíhať od podložky. Malý človiečik je na kolenách a zvedavo sa obzerá, kam, ktorým smerom by sa vydal na objavnú púť. Rozhodne sa ísť za čímsi zaujímavým dopredu a panva sa hojdá v pravidelnom rytme „štvornožkovania“. Jej pohyb je mäkký a pohodový, veď je v objatí kamarátskeho zväzku brušných a chrbtových svalov.

Ešte chvíľu sa bezstarostne pohojdá v horizontále, až kým nohy nepreberú svoju definitívnu funkciu a vtedy prichádza jej čas. Stane sa opornou bázou zavesenou v priestore, prispôsobí sa svojím postavením postupne sa formujúcej osovej pružine a ako jedna z dôležitých súčastí chrbticového skeletu reaguje na akékoľvek (i negatívne) zmeny v jeho držaní. Ba čo viac. Na jej naklonenie vplýva i zdanlivo vzdialená časť tela, a to chodidlá. Stačia parádne topánočky s podpätkom a už je na ne zvedavá, nahne sa dopredu, aby ich lepšie videla, pričom narazí na nevôľu driekovej chrbtice, ktorú automaticky dostane do nevýhodného a nepríjemného prehnutia. Druhým extrémom je ležérne podsadenie panvy (a nielen u panny), ktoré z osového aparátu vytvorí nefunkčný stĺp a pri navážení trupu dozadu má chrbtica naozaj právo dosť hlasno zaprotestovať. Je však benevolentná, mladému telu nedá nič najavo a mlčky pretrpí neprávosti vyplývajúce zo statického preťažovania a nečinnosti. Ozve sa oveľa neskôr, hlavne tam, kde do začarovaného kruhu nevstúpia rodičia a zrejúcemu mladému stvoreniu nepomôžu odľahčiť panvu a zapojiť ju do pohybovej aktivity. Napríklad tanca, ktorý už dávno nie je doménou tej krajšej a nežnejšej polovice ľudstva. Nechceme predsa zaostať za malými lezúňmi, pre ktorých voľný pohyb panvou nie je ničím výnimočným.

Autor článku
Avatar


detská a rehabilitačná lekárka