Vodnár ( 22.1 – 19.2 )
Vo väčšine charakteristík tohto znamenia sa dočítame, že Achillovou pätou vodnárov a vodnárok  sú nohy. Bude zaujímavé sledovať, aký formatívny vplyv má na ne v prvom roku života jednak gravitácia a v neposlednom rade rôzne funkčné zapojenie v jednotlivých vývojových obdobiach. Noha  malého človiečika, ktorý len pred nedávnom uzrel svetlo sveta  má niekoľko zvláštností. Svojím tvarom a držaním dotvára vnútornú a spodnú  časť  deväťmesačného klbka v bezpečí maminho lona. Je v everzii, s vysoko položenou pätou, posunutou laterálne. Silné flexorové skupiny ešte chvíľu vládnu a prednú časť chodidla s malými prštekmi držia pri predkolení.

Dieťa postupne viac a viac víťazí nad zemskou príťažlivosťou, vzpriamovaním sa mení  panvový pletenec  i nastavenie nohy, ktoré v šiestom týždni už zaujme strednú polohu s vyváženou aktivitou svalov predkolenia. V polovici II. trimenonu sa nohy začnú opičiť a miesto dvoch rúk máme prechodne štyri. V úchopovej funkcii sú dosť úspešné, ale chýba im opozícia palcov a tú nohy kompenzujú výraznejšou inverziou. Táto fáza je veľmi dôležitá, pretože najskôr musia rozvinúť  prsty ako okvetné lístky. Inými slovami musia sa pripraviť na to, aby mohli podložku „chytiť“ a až potom sa od nej odrazia a posunú nás dopredu.  Nohy sa dostávajú do finálnej fázy vývoja. Ale čo sa to deje? Predbehne ich vyššie umiestnený kolenný kĺb. V III. trimenone pomáha objavovať svet okolo nás a preberie opornú funkciu. Chodidlo prechodne protestuje a bráni hladkému „štvornožkovaniu“ vzpieraním sa do dorzálnej flexie v členku. Protesty sú  márne a tak sa umúdri a stane sa plynulou súčasťou predkolenia a kopíruje jeho posun po podložke. Vie, že jeho čas ešte len príde. A naozaj. Je tu obdobie, kedy sa dieťa s pomocou rúk dostane do stoja a tým nenávratne spečatí rozdelenie funkcií horných a dolných končatín. Teraz sa ukáže, ako je noha pripravená sa celoživotnú púť. Najprv sa neisto zoznamuje s okolím, jej pohyb je ťažkopádny, mediálna  klenba padá pod váhou vzpriameného tela. Ale nevzdáva sa. Do 3. roka sa sformuje, stretáva a míňa sa s podložkou v pravidelnom štvortaktnom rytme, pobehne, spomalí, občas nezvládne ťažkú životnú úlohu, ale len preto, aby sa znovu pozbierala, stavala na zlých i dobrých skúsenostiach a verne slúžila dlhé a dlhé roky…

Od čoho závisí a kde začína a končí správny vývoj a nastavenie našich nôh? Vieme čosi o vývojovou gradiente, takže v prvom rade od polohy panvového pletenca, kolenného kĺbu, ktorý formujú okolité svaly s postupne sa meniacim zapojením do fázickej a  neskôr do opornej aktivity. Žiadne vývojové obdobie nie je samoúčelné, má svoj význam a i keď štatistiky ukazujú vynechanie fázy lezenia až u  20% detí, je len na vynaliezavosti nás dospelých – samozrejme pokiaľ máme tie správne informácie a nestrkáme hlavu do piesku – ako malého človiečika dostať späť na kolená, ak sa silou mocou driape hneď na nohy a snaží sa dostať čo najvyššie. Práve pri skríženom modeli lezenia získava pohybový aparát potrebné skúsenosti, ktoré neskôr dokonale zúročí pri chôdzi.  Netreba sa báť, že by potom zabudol čerstvo nadobudnutú schopnosť chodiť alebo sa nedajbože vzpriamil neskoro a zaostal za susedovou ratolesťou. Do roka a pol to určite zvládne a jeho nohy budú lepšie pripravené.