Blíženci ( 22.5 – 21.6 )
Šesťdesiat percent dospelých nielen Blížencov sa aspoň raz v živote môže „pochváliť“, že vie, že má chrbticu. A nemyslím tým sledovanie anatomického povedomia populácie. Ide o minimálne jednu skúsenosť s viac či menej vyjadrenými bolesťami chrbta.

Menšie percento už však tuší, že jedným dosť významným ohnivkom začarovanej reťazovej slučky, z ktorej temer niet úniku, je, že brušné a chrbtové svaly sa prestanú k sebe správať blíženecky a začnú súťažiť, kto bude silnejší a prospešnejší. Väčšinou víťazia vystierače trupu a postupne preberú na svoje plecia okrem svojej typickej funkcie i úlohu nosičov vzpriameného tela, neuvedomujúc si, že za svoje krátkodobé prvenstvo zaplatia ťažkú daň. Precenia svoje schopnosti a postupne „odmenia“ svojho majiteľa nepríjemnou skúsenosťou s bolestivými spúšťovými bodmi a neskôr sa stiahnu úplne, odmietnu poslušnosť a prestanú sa zúčastňovať aj na pohybe, na ktorý boli pôvodne určené. Nepríjemné otravné signály sa ozývajú v drieku, podbrušku, ale i tam, kde chrbát stráca svoje slušné meno. Väčšinou nie sú symetrické, bolí viac tá strana, ku ktorej sa postupne stočí drieková chrbtica. Aj tá len reaguje na nerovnakú dĺžku nôh, nerovnováhu panvy, prípadne jednostranné zaťažovanie u neergonomicky pracujúcich workoholikov alebo tých, pre ktorých je asymetria podvedomým cieľom, ku ktorému sa skôr či neskôr dopracujú. Bezmocne hradí, ako bolesti obmedzujú, okliešťujú pohyb dokonca aj u predtým aktívnych Blížencov, z ktorých sa nedobrovoľne stávajú nemohúci starci, neschopní vstať zo stoličky, či zdolať pár schodov.

Strach má veľké oči a ten, kto vlastní takto preťažené svaly, začne s pomocou odborníkov hľadať pôvod jeho stále väčších ťažkostí. Má naozajstné šťastie, ak sa spamätá včas a zamotané klbko stihne odmotať na úrovni svalov. Oslovia sa dočasne rozkmotrení blíženci z prednej časti trupu a zo sladkej nečinnosti sa preberú cieleným pohybovým programom, v ktorom každý člen skupiny má svoje miesto a presnú úlohu. Chrbtové svaly už vedia, že samotné nič nezmôžu a že je lepšia blíženecká spolupráca so striedavým synergizmom i antagonizmom, kde „každý chvíľku ťahá pílku“ a kde i ony majú možnosť vládnuť v stáročiami overených pohybových reťazcoch.

A čo ešte musia zvládnuť nielen Blíženci, aby sa im podobné ťažkosti už nevrátili? Keďže sú väčšinu času na nohách, potrebujú vyrovnať akúkoľvek ich nevyváženosť a docieliť ich rovnomerné zaťažovanie. Vyhnúť sa dvíhaniu čohosi v predklone a pritom sa otáčať za okoloidúcim očarujúcim stvorením, riskujúc, že otočenie späť už nebude možné, prípadne len so zaťatými zubami pre krutý protest neprimerane zaťaženej chrbtice. Sú nútení dlhšie stáť, prípadne sedieť na nudnej vari nikdy sa nekončiacej schôdzi? Okrem ochranného vypnutia múdrych mozgových závitov by mali stíšiť i vzpriamovače trupu a naplno zapnúť štvoricu brušných protihráčov. Hádam tým najdôležitejším je však stále udržiavanie spolupráce takých rozdielnych a predsa funkčne prepojených svalov jánošíkovského opasku. Možností na aktívnu relaxáciu je veľa, stačí si len vybrať, aby nielen blíženecké ego žilo v symbióze so sebou a svojím okolím.