VOJTOVA METÓDA

Fakty a mýty o Vojtovej metóde.

• Je určená len deťom s neurologickým ochorením, DMO.

V rukách erudovaného terapeuta sa stáva účinným nástrojom aj pri odstraňovaní pohybových porúch. Možnosť reflexne vyvolať konštantné pohybové vzory a reťazce zekonomizuje pohyb dieťaťa.  Ovplyvnia sa asymetrie, svalové disbalancie, nesprávne nastavenie tela.

• Deti pri reflexnej metóde cítia bolesť a preto plačú.

Stimulácia spúšťových zón je jemná a nebolestivá. Fixácia v určitej polohe, ktorú metóda vyžaduje,  však príliš aktívnym deťom nie vždy vyhovuje. Snažia sa  o vlastný pohyb a keďže sa im to nedarí, situáciu riešia plačom. V našom centre sa rešpektuje osobnosť dieťaťa, jeho pozornosť sa odpúta zvukovou hračkou,  hlasom matky, komunikáciou, vizuálnym stimulom a pod. ). Ak plač napriek tomu pretrváva, terapeut buď skráti čas zotrvania v potrebnej polohe alebo sa hľadajú prijateľnejšie varianty nastavenia tela za účelom dosiahnutia toho istého účinku.

• Sledovať reakcie a súčasne kontrolovať polohu nastavenia je veľmi obtiažne.

Pokiaľ je rodič terapeutom správne vedený a informovaný, nerobí mu to problém. Metóda sa totiž nekoncentruje iba na výsledný efekt, ktorý sa mnohokrát dostaví až po opakovanej aplikácií.  Pozostáva z rámcových pohybových prejavov. Tieto  je vhodne inštruovaný rodič schopný ľahšie odsledovať. Opakovanou stimuláciou dieťaťa sa cvičenie stáva rutinou a dostaví sa žiadaný efekt.

• Doma necvičím, aby som niečo nepokazil(a). Prenechám to radšej na školeného fyzioterapeuta, aj keď len raz týždenne.
  

Aj samotné nastavenie do polohy alebo vyvolanie čiastočného vzoru je viac ako nič. Pri tejto terapií je dodržanie frekvencie aktivácie veľmi dôležité. Čím častejšie sa vykonáva, tým skôr si telo zapamätá správny pohybový vzor a zaradí ho do bežných aktivít dieťaťa.  Rodič ako laik musí rozumieť a pochopiť, prečo sa daný cvik vykonáva. Dobrý terapeut sa o to postará.

• Aj keď nebudem s dieťaťom cvičiť, postupom času to príroda vyrieši sama a zlý pohybový vzor sa sám napraví.

Mentálne zdravé dieťa si postupne vytvorí náhradný vzor, ktorý je ale neekonomický. To sa zabuduje do vyvíjajúceho sa pohybového aparátu a neskôr sa prejaví v nesprávnom držaní tela a  dominancií určitých svalových skupín.

Napr.: Nesprávne dvíhanie hlavičky v záklone v prvých 3 mesiacoch.
Neskoršie odstránenie chybne zabudovaného pohybového vzoru je  veľmi obtiažne a vyžaduje viac námahy a času.